História

Slovenské Pravno patrí medzi najstaršie obce na Slovensku. Vzniklo na prastarej obchodnej ceste z hornej Nitry na Oravu, prechádzajúc Turcom, čo v tomto kraji vytváralo predpoklad rozvoja remesiel a obchodu.

Prvá písomná zmienka o obci Slovenské Pravno je uvedená v Zoborskej listine z roku 1113. Časť zeme v Turci vrátane Pravna sa dostala do rúk zoborského benediktínskeho opáta Godefrida, ktorý  si dal vyhotoviť písomné svedectvo o hraniciach svojho panstva.

Ako vyplýva z archeologických nálezov osídlenie tejto lokality je oveľa staršie. Už v dobe rímskej sa tu rozvinuli dve významné sídliská - Lamošova prašnica a Sokolský jarok. Okrem toho slúžil na ochranu Lamošovej prašnice malý zemný hrádok Miliansko. Pravdepodobne okolo roku 1000 na Šiancoch vzniklo staroslovanské drevené opevnenie, pôvodne nazývané hradisko. Niekedy v 11. - 12. storočí bol na vrchu postavený murovaný hrad. Pri archeologickom výskume na Šiancoch sa nepodarilo presnejšie určiť dobu vzniku a dobu zániku hradu.

V hradisku alebo jeho okolí budovali Slovania kostoly, preto sa zdá hodnoverné tvrdenie, že na protiľahlom "Petrovom vŕšku" takýto jeden stál. Dokonca povesť hovorí, že pánovi zo Šiancov sa nechcelo schádzať do doliny a odtiaľ na vŕšok do kostola, preto dal postaviť drevený most spájajúci tieto dve miesta.

Koncom 11. storočia sa aj oblasti severného Slovenska, vrátane Turca, dostali pod Uhorskú správu. Do stredoveku vstúpili pod vládou feudálov a cirkevných hodnostárov. Po tatárskom vpáde do Európy v rokoch 1241-1242 panovník Belo IV. v snahe osídliť spustošenú krajinu rozdával pôdu svojim verným vojakom. Pravno získala jedna z početných zemianskych rodín hradných jobagionov. Rok darovania nepoznáme. Nezachovala sa ani donačná listina.

V roku 1279 Ladislav IV. daroval zem Pravna komesovi Rečkovi a jeho synom. Ondrej III. potvrdil Rečkovým synom za ich zásluhy večné vlastníctvo. Rodina mala hlavné sídlo v Pravne, okolo ktorého vytvorila takmer jednotný hospodársky, administratívny a súdny celok.

V 14. storočí sa oblasť povodia Turca stala samostatnou Turčianskou župou, kde Pravno spolu s inými obcami získalo určité mestské práva. Pravnianske panstvo, ktorého vznik a trvanie nepoznáme, tvorili obce Rudno, Liešno, Kaľamenová, Budiš, Dubové, Blážovce, Borcová a nemecké osady Jasenovo, Brieštie a Hadviga. Ako centrum panstva Rečkovcov tu už v roku 1332 stál kostol majúci vlastného farára.

Počas 15. storočia prúdili do Turčianskych obcí, teda aj do Pravna, nemeckí kolonisti. Dôvody k osídleniu boli pravdepodobne zaľudnenie a hospodárske využitie dovtedy neobývaných oblastí panstva.

Po vymretí rodu Rečkovcov si robili nároky na pravnianske zeme početné zemianske rodiny. Nakoniec bolo panstvo rozdelené na tri kúrie (panstvá). Prvá sa nazývala Serafínova kúria, druhá Dócyho a tretia Amade. Napriek komplikovaným vlastníckym vzťahom patrilo Pravno v 16. storočí medzi najbohatšie turčianske obce, o čom svedčí druhé najvyššie odvádzanie desiatkov ostrihomskému arcibiskupovi (najvyšší desiatok odvádzali Mošovce). Zabezpečilo si ešte väčšie práva, keď sa stalo škultétskou obcou. Získalo také výsady ako právo rybolovu, poľovačky, právo držať mlyn, pivovar a krčmu, slobodu páliť pálenku. Jeho hospodárske postavenie posilnilo trhové privilégium udelené v roku 1655.

Významnú pozíciu malo Pravno aj v cirkevnom živote. Často sa tu konali stoličné kongregácie (župné zhromaždenia). V 16. storočí sa prihlásilo k reformácii a bolo dejiskom synody (cirkevný snem). V období protihabsburských povstaní sa tu zastavil vodca povstalcov Gabriel Bethlen a prijal zástupcov banských miest, aby ich požiadal o ochranu. Mestečko ležalo na dôležitej obchodnej ceste a preto často tadiaľto prechádzali cisárske vojská, ktoré sa zdržali aj dlhšie a obyvateľov „vyjedali“. V roku 1742 zachvátil mestečko požiar.

Do vývoja Pravna významne zasiahol rok 1848, kedy bolo zrušené nevoľníctvo a poddaní sa uvoľnili zo závislosti na zemanoch. Remeselná výroba zabezpečovala nielen vlastnú potrebu, ale zásobovala aj cudzie trhy. Podobne ako v iných obciach aj z Pravna odchádzali podomoví obchodníci a olejkári za zárobkami do cudziny.

V 19. storočí patrilo Pravno počtom obyvateľov na popredné miesto medzi turčianskymi obcami. Z národnostného hľadiska si zachovávalo slovenský charakter. V roku 1890 tu žilo 1062 Slovákov, 29 Nemcov a 28 Maďarov.

Význam a rozvoj Pravna v 80-tych rokoch 19. storočia stagnoval až upadal. Hlavnou príčinou bola výstavba železničného ťahu z Martina do Turčianskych Teplíc obchádzajúc tak Pravno ako dôležité obchodné centrum.

 

Pamiatky

  • rokokový kaštieľ z roku 1754, postavený na renesančných základoch
  • kúria zo 17. stor. v 19. stor. prestavaná
  • Rím. kat. gotický kostol z 13 stor., upravený v roku 1789
  • Evanjelický kostol a.v. z roku 1886
Záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia, doplnený ľudovými maľbami z roku 1792 (premiestnený do Múzea slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch)